Home O škole Waldorfská pedagogika

Waldorfská pedagogika

by Alena Baranová

Princípy waldorfskej pedagogiky

Pedagogika hlavy, srdca a rúk

Od zážitku k poznatku

Svet sa neskladá z izolovaných javov, naopak je rozmanitou spleťou ich vzťahov. Preto nestačí učiť fakty – hlavu, ale je nutné spoznávať vzťahy medzi nimi, ako aj medzi mnou samým a danými javmi – prostredníctvom citu či srdca.

Moje poznatky sa stávajú súčasťou mňa samého, mojím “vlastníctvom”, keď to, čo som sa naučil, dokážem precítiť a tiež aplikovať do praxe. Vykonať vlastnými rukami. Keď je v učebnom procese zapojená nielen hlava, ale aj srdce a ruky, vtedy sa učí celý človek, vtedy je učenie celostné.

Vnútorná motivácia miesto vonkajšej 

Ak má dieťa možnosť zaoberať sa tým, čo ho skutočne oslovuje, zároveň dostáva možnosť spoznávať to rozmanitými spôsobmi, potom sa neustále podnecuje živý záujem o učivo a vnútorná motivácia.    

Spolupráca, nie súťaživosť 

Schopnosť kooperovať je dôležitým atribútom kvalitného života jedinca v spoločnosti, ako aj pracovného zaradenia. Učíme sa teda každý svojím dielom prinášať svoje kvality ostatným  tak, aby sme spoločne uspeli a zároveň sa od ostatných učíme to, v čom nás (zatiaľ) prevyšujú.

V neskoršom veku deti pravdaže pracujú aj individuálne, nie však s cieľom poraziť, ale obohatiť druhých.

Zdravé vyučovanie

U nás sa hlavné predmety vyučujú v blokoch, tzv. epochách, ktoré trvajú približne 90 – 120min. Počas tohto času je možné sa prirodzene naladiť na spoločnú prácu, ponoriť sa do hĺbky problematiky a pokojne prácu uzavrieť.

Takto sa jedným predmetom zaoberáme cca 4 týždne, potom príde na rad ďalší. Vyučovací čas u nás plynie prirodzene, ako napríklad dýchanie. Nádych sa strieda s výdychom, spánok s bdením, ničoho nemôže byť priveľa a z ničoho nemôže chýbať.

Tak sa strieda vo vyučovaní vlastná aktivita a pokojné načúvanie, napätie pri riešení úloh a uvoľnenie pri umeleckej činnosti a podobne.

To vytvára zdravý rytmus počas dňa, ktorý dieťa psychicky nevyčerpáva.

Dieťa sa učí rozprávať, pretože zažíva reč. Snaží sa vzpriamiť a chodiť, pretože zažíva, že ľudia kráčajú vzpriamení.

Prečo by to malo byť inak napríklad s fyzikou? Zážitkom dieťa získava vzťah k danej problematike a prostredníctvom záujmu sa budí zvedavosť a vôľa porozumieť.

Slovné hodnotenie a podpora miesto známok

Učenie sa je proces, ktorý má svoje zákonitosti priebehu. Niekto ho ukončí rýchlejšie, niekto pomalšie. Nekončí však „známkou“. Ukončený je vtedy, keď dieťa obsah zvládne.

Učiteľ     hodnotí len vlastný pokrok dieťaťa podľa jeho vlastných možností, neporovnáva jednotlivé deti v skupine.

Primeranosť veku

Každý vývojový krok dieťaťa má svoje špecifiká a tie si vyžadujú aj špecifický prístup pri výchove a učení sa. Poznáte to, ak niečo platilo, keď malo dieťa štyri roky, v šiestich to už neplatí.

Zmysluplná náplň a postupnosť vzdelávania vychádzajú v ústrety potrebám detí v danom ročníku.

Triedny učiteľ ako hlavný sprievodca kolektívu detí

Učiteľ sprevádza svojich zverencov počas dlhého obdobia 7 – 9 rokov. Vytvárajú sa tak hlboké vzťahy a dôvera, ktoré pomáhajú preklenúť aj ťažšie výchovné či vzdelávacie chvíle.

Dôležitá je aj otvorená a častá komunikácia a spolupráca s rodičmi detí, na ktorú sa kladie veľký dôraz.

You may also like